————————————————————————

ŽENY V ČÍNE NEOCHOREJÚ NA RAKOVINU PRSNÍKA ?

*Všetkým ženám! Pozorne si prečítajte tento článok, pomôže vám to pochopiť riziko.
————————————————————————

*PREČO ŽENY V ČÍNE NEOCHOREJÚ NA RAKOVINU PRSNÍKA*
( Prof. Jane Plant, PhD, CBE )

“Prečo verím, že vzdávanie sa mlieka je kľúčom k porazeniu rakoviny prsníka…“

Nemám inú možnosť, len umrieť alebo sa pokúsiť nájsť pre seba liečbu. Som vedkyňa – naozaj existuje rozumné vysvetlenie pre túto krutú chorobu, ktorá zastihne jednu z dvanástich žien v Anglicku?

Pretrpela som stratu prsníka, a podstúpila rádioterapiu. Prechádzala som bolestivou chemoterapiou a bola pod drobnohľadom niektorých z najvýznamnejších špecialistov našej krajiny. Ale hlboko vnútri som s istotou cítila, že čelím smrti. Mala som milujúceho manžela, prekrásny dom a dve malé deti, o ktoré sa bolo treba postarať. Zúfalo som chcela žiť.

Našťastie, táto túžba ma priviedla k odkrytiu faktov, ktoré boli v tých časoch známe len hŕstke vedcov.

Ktokoľvek, kto prišiel do kontaktu s rakovinou prsníka vie, že určité rizikové faktory – ako narastajúci vek, skoré materstvo, neskorý začiatok menopauzy a výskyt rakoviny prsníka v rodine – sú úplne mimo kontroly. Ale existuje veľa rizikových faktotov, ktoré sme schopné jednoducho kontrolovať.

Ak tieto „kontrolovateľné“ rizikové faktory premeníme na jednoduché zmeny, ktoré môžme všetci urobiť v našich každodenných životoch, pomôžeme tým rakovine prsníka predchádzať alebo ju liečiť. Môj odkaz znie, že dokonca aj pokročilé štádium rakoviny sa dá prekonať, pretože mne sa to podarilo.

Taký prvý záchytný bod k porozumeniu, čo vo mne rakovinu podporovalo, mi dal môj manžel Peter, tiež vedec, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty v Číne, kým ja som bola napojená na liečbu chemoterapiou.
Priniesol so sebou pohľadnice a listy, a takisto aj zopár skvelých bylinných čípkov, ktoré poposielali moji priatelia a vedeckí kolegovia z Číny.

Čípky mi boli zaslané na liečbu rakoviny prsníka. Napriek hroznej situácii sme sa obaja dobre od brucha zasmiali a pamätám si, že som hovorila, že ak toto je spôsob liečby rakoviny prsníka v Číne, tak sa trochu čudujem, že Číňanky sa chorobe úspešne vyhýbajú.

Tieto slová sa mi ozývali v hlave. Prečo ženy v Číne nemajú rakovinu prsníka? Raz som spolupracovala s čínskymi kolegami na štúdii o súvislostiach medzi chemickým zložením pôdy a chorobami človeka a nejaké štatistiky si z tej doby pamätám.

Táto choroba v celej krajine prakticky neexistovala. Len jedna z 10 000 žien v Číne na ňu zomiera, v porovnaní s tým hrozným číslom jedna z dvanástich v Británii a dokonca chmúrnejším priemerom jednej ženy z 10 vo väčšine západných krajín, je to číslo takmer zanedbateľné. Nie je to len vec Číny, že je viac vidieckou krajinou s menším množstvom mestského znečistenia. Vo vysoko urbanizovanom Hong Kong-u, čísla narástli na 34 z každých 10 000 žien. To však stále, ani z ďaleka, nezbavuje západné krajiny zahanbenia.

Japonské mestá Hiroshima a Nagasaki majú podobné výsledky. A nezabúdajte, že obe mestá boli napadnuté jadrovými zbraňami, takže okrem bežnej rakoviny založenej na znečistení by sme očakávali prísun aj nejakých prípadov založených na riadiácii.

Záver, ktorý môžme z týchto štatistík vyvodiť, vami svojou presvedčivosťou otrasie. Ak by sa žena zo západu presťahovala do priemyselnej a ožiarenej Hiroshimy, znížila by riziko styku s rakovinou o polovicu. Je to evidentne absurdné. Mne sa však zdá jasné, že nejaký životný faktor, ktorý nesúvisí so znečistením, urbanizáciou či životným prostredím, vážne zvyšuje šance západných žien ochorieť na rakovinou prsníka.

Potom som zistila, že čokoľvek stojí za obrovskými rozdielmi medzi číslami v štatistikách orientálnych a západných krajín, rozhodne nemá nič spoločné s genetikou.

Vedecký výskum dokazuje že Číňania alebo Japonci, ktorí sa presťahovali na západ, sa za jednu alebo dve generácie prispôsobili hosťovskej komunite, v zmysle že ich šance na ochorenie sa zvýšili a stali sa teda totožnými s našimi.

Tá istá vec sa stane, ak orientálci začnú žiť západným životom v Hong Kong-u. V skutočnosti slangový výraz pre rakovinu prsníka v Číne sa dá preložiť ako “choroba bohatých žien”. Je to kvôli tomu, že v Číne len tí zámožnejší si môžu dovoliť jesť takzvané ‚Hong Kong food‘ alebo hong kong-ské jedlo.

Číňania nazývajú západné jedlo, zahŕňajúc všetko od zmrzliny a čokolády, cez špagety a syr feta, ako Hong Kong food, kvôli dostupnosti v bývalých britských kolóniach a nedostatku vo voľakedajšom čínskom kontinente.
Takže mi to dáva perfektný zmysel, že čokoľvek čo spôsobilo moju rakovinu prsníka a malo šokujúco vysoký dopad na túto krajinu vo všeobecnosti, malo takmer určite niečo dočinenia s našim životným štýlom ,,na vyššej úrovni“.

Je tu však dôležitý bod tiež pre mužov. V mojom výskume som sledovala rovnako údaje vzťahujúce sa k rakovine prostaty ktoré viedli k podobným záverom.
Podľa výpočtov zo Svetovej zdravotnej organizácie, počet mužov potýkajúcich sa s rakovinou prostaty vo vidieckej Číne je zanedbateľný, len 0,5 z každých 100 000 mužov. Avšak v Anglicku, Škótsku a vo Walese sú tieto čísla 70 násobne väčšie. Takisto ako rakovina prsníka, aj táto choroba postihuje väčšinou bohatších ľudí strednej triedy či vyššie sociálno-ekonomicky postavené skupiny, teda tých, ktorí si môžu dovoliť jesť výdatné druhy jedál.

Pamätám si, že som povedala svojmu mužovi: ,, No tak Peter, akurát si prišiel z Číny. V čom je čínsky spôsob života tak odlišný? Prečo aj oni neochorejú na rakovinu prsníka?“ Rozhodli sme sa využiť našu spoločnú vedeckú minulosť a ísť na to logicky. Overili sme vedecké informácie, ktoré nás doviedli k téme tuky v strave.

Výskumy z osemdesiatych rokov objavili, že len 14% kalórií v priemernej čínskej strave boli tuky, v porovnaní s takmer 36% v západnej strave. Ale strava, na ktorej som žila roky pred tým ako som dostala rakovinu prsníka, mala veľmi malý obsah tukov a bola bohatá na vlákninu. Okrem toho ako vedkyňa viem, že tuk prijatý do tela dospelého človeka, na základe vyšetrení, ktoré boli robené na veľkej skupine žien počas 12-ich rokov, neukazuje vzrastajúce riziko rakoviny prsníka.

Potom, jedného dňa, sa stalo niečo mimoriadne. Peter a ja sme spolu pracovali viac ako 10 rokov, takže si nie som istá, kto z nás prvý povedal: ,, Číňania nejedia mliečne produkty.“

Ťažko sa vysvetluje ne-vedcovi, to náhle mentálne a emocionálne nadšenie, ktoré cítite, keď viete, že ste prenikli k podstate veci. Je to ako keby ste mali v hlave veľa kúskov skladačky, ktoré sa zrazu v priebehu pár sekúnd zložia a vytvoria jasný obraz.
Náhle som si spomenula ako množstvo Číňanov bolo fyzicky neschopných tolerovať mlieko, ako Číňania, s ktorými som pracovala, vždy hovorievali, že mlieko je len pre bábätká a ako jeden z mojich blízkych priateľov, čínskeho pôvodu, vždy zdvorilo odmietol syrový chod na spoločných večeriach.
Neviem o žiadnom Číňanovi, žijúcom tradičným čínskym životom, ktorý by niekedy použil kravské alebo iné mliečne výrobky na nakŕmenie svojich detí. Tradícia povoluje kojenie ale nikdy nie používanie mliečnych produktov.

Kultúrne Číňania považujú našu zaujatosť mliečnymi výrobkami za veľmi zvláštnu. Spomínam si na pobavenie veľkej delegácie čínskych vedcov, krátko po skončení Kultúrnej revolúcie v osemdesiatych rokoch.

Na radu od ministerstva zahraničných vecí sme požiadali dodávateľa jedla o zaobstaranie dezertu, ktorý obsahoval veľa zmrzliny. Po zistení čo dezert obsahuje, všetci Číňania, vrátane ich prekladateľa, slušne ale rozhodne odmietli jesť a my sme neboli schopný presvedčiť ich v opak.
V tom čase sme boli všetci nadšený z porcií navyše!

Mlieko, ako som zistila, je jedným z nabežnejších prípadov stravných alergií. Viac ako 70% svetovej populácie nie je schopná vstrebať mliečny cukor, laktózu, čo vedie odborníkov na stravu k presvedčeniu, že je to prirodzená ťažkosť u dospelých, nie nejaký druh obrany. Asi sa nám však príroda snaži povedať, že jeme nesprávny druh jedla.

Predtým ako som mala rakovinu po prvý krát som jedla veľa mliečnych produktov ako napríklad odtučnené mlieko, syry a jogurty s nízkym obsahom tukov. Používala som to ako hlavný zdroj bielkovín. Tiež som jedla lacné ale biele mleté mäso, ktoré, ako si teraz uvedomujem, s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzalo z dojnej kravy.

Za účelom zvládnutia chemoterapie, na ktorú som bola nasadená pri piatej recidíve som jedla BIO jogurty , aby som pomohla môjmu tráviacemu traktu k vyzdraveniu a zásobila črevá ,,dobrými“ baktériami.

Nedávno som zistila, že v roku 1989 jogurt mal na svedomí rakovinu vaječníkov. Doktor Harvardskej university Daniel Cramer študoval stovky žien s rakovinou vaječníkov a zaznamenal čo bežne jedávali. Bodaj by som si bola vedomá jeho výsledkov, v časoch keď ich objavil.

Nasledujúc Petrove a moje porozumenie čínskej strave ,som sa okamžite rozhodla vzdať sa nie len jogurtov ale všetkých mliečnych produktov. Syr, maslo, mlieko a jogurt a čokoľvek iné čo obsahovalo mlieko smerovalo dole dresom do odpadu.
Je prekvapujúce ako veľa produktov, zahŕňajúc instantné polievky, sušienky a koláčiky, obsahuje zbytky mlieka. Dokonca množstvo štátom chránených značiek margarínu predávaného ako sójového, slnečnicového alebo olivového oleja môže obsahovať mliečne zbytky. Preto som sa stala zapáleným čitateľom malých písmeniek na etiketách.

Do tejto chvíle som vytrvalo merala veľkosť rakovinového nádoru a výsledky zapisovala do grafu. Napriek všetkým povzbudzujúcim komentárom a pozitívnym spätným väzbám lekárov a sestričiek mi moje neomylné zápisky povedali horkú pravdu.

Moja prvá chemoterapia nemala žiaden efekt – nádor mal stále tú istú veľkosť. Potom som vyradila mliečne produkty. V priebehu niekoľkých dní sa nádor začal zcvrkávať. Okolo dvoch týždňov po mojej druhej chemoterapii a týždeň po tom ako som sa vzdala mliečnych výrobkov, hrudka v mojom dekolte začala svrbieť. Neskôr sa stávala jemnejšou a menšou. Línia grafu, ktorá doteraz neukazovala žiadnu zmenu, zrazu smerovala dolu ako sa tumor stále zmenšoval.

A čo je veľmi podstatné, všimla som si že namiesto exponenciálneho klesania (ladná vlnka), aké je pre rakovinu typické, zmenšovanie nádoru bolo zakreslené priamou čiarou vedúcou na spodok grafu, označujúc vyliečbu, nie potlačenie (alebo ústup) tumoru.

Jedno sobotné popoludnie, po približne šiestich týždňoch bez mliečnych výrobkov, som cvičila na hodine meditácie, po ktorej som si skúsila nahmatať niečo čo malo ostať z nádoru. Nemohla som to však nájsť. Áno, bola som dosť skúsená v objavovaní rakovinových nádorov – všetkých päť som si našla sama. Zišla som schodmi a požiadala manžela, nech skúsi nádor nahmatať. Nenašiel po ňom ani stopu.

Nasledujúci štvrtok som sa mala stretnúť so špecialistom na rakovinu v Charing Cross Hospital v Londýne. Celú ma prehliadol, hlavne môj dekolt, kde som mala mať nádor. Najskôr bol vyvedený z miery, no následne mi ohromene hovorí: ,,Neviem to nájsť.“ Vyšlo najavo, že žiaden z mojich doktorov neočakával niekoho môjho typu a v mojom štádiu rakoviny (ktorá sa úplne zrejme rozšíríla po celom lymfatickom systéme), že prežije, nieto ešte, že bude prekypovať zdravím.

Môj špecialista bol minimálne tak rozradostený, ako som bola ja. Keď som s ním po prvý krát prediskutovala svoje nápady, bol pochopiteľne skeptický. Ale chápem, že dnes na svojich hodinách používa grafy ukazujúce úmrtnosť na rakovinu v Číne a odporúča bezmliečnu stravu svojim pacientom.

Teraz verím, že súvislosť medzi mliečnymi výrobkami a rakovinou prsníka je veľmi podobná so súvislosťou medzi fajčením a rakovinou pľúc. Verím, že identifikovanie tohoto spojenia a následná diéta zameraná na zachovanie zdravia mojich prsníkov a hormonálneho systému, ma vyliečili.

Bolo pre mňa ťažké, rovnako ako môže byť pre vás, akceptovať, že látka tak ,,prirodzená“ ako mlieko môže mať taký zlovestný dopad na zdravie. Ale som žijúcim dôkazom, že takto to funguje a od zajtra odkrývam tajomstvá tohto revojučného objavu.

 

Výňatok z Your Life in Your Hands ( Tvoj život je v tvojich rukách), Professor Jane Plant.

Z originálu preložila Martinka http://www.cancersupportinternational.com/janeplant.com/

zdroj: http://rakovina.nazory.eu/rubriky/pribehy-vyliecenych